Rok 2016 v skratke

Rok 2016 bol akčný a náročný rok, ale zároveň mi veľa dal nielen v rámci cestovania, ale aj vzťahov, biznisu a pohľadu na svet. Každý rok sa chystám na nejaký ten súhrn, ale nie vždy sa mi to podarí. Síce už je aprí a pár mesiacov meškám,  ale lepšie publikovať neskôr ako vôbec.

Rok začal v strednej Amerike v Kostarike, kde som po preležaní tropickej horúčky Dengue  pokračovala cesta okolo sveta. S Heni sme cez džungľu bicyklovali smerom do Panamy.  Išli sme na ostrovy Bocas del Toro, kde sa dá ísť iba loďou a ponúkajú rôzne možnosti ako sa zabaviť a spoznať okolie, či prírodu.

Kostarika v džungli

Južná Amerika na bicykli

Panama nie je určite destináciou vhodnou na bicyklovanie a tak sme sa tam veľmi nezdržali. Z moderného Panama City sme odleteli do Bogoty. Tam nás prepadli za bieleho dňa na ulici a týmto super zážitkom som začal putovanie po Južnej Amerike. Bol som ním dosť poznačený, takže som fotil, len ak na okolí fakt nikto nebol. Bezpečná Amerika nie je najbezpečnejšie miesto na svete.

Hory Kolumbia

Kolumbia bola  inak relatívne v pohode, ak človek nevyzeral draho a nefotil. Stačí byť zalezený, keď je už tma a nechodiť na nesprávne miesta. Kopce do 4000 m dali zabrať a na bicykli s batožinou to nie je žiadna sranda.Za dva týždne som prešiel niekoľko fakt dlhých stúpaní.

Hups a už som v Ekvádore, ale zlomila sa mi kostra na bicykli a mám problém, lebo komponentny som márne zháňal až po hranice Brazílie. Technické problémy a hľadanie mi brali čas na cestovanie. Ekvádor bol mix španielskej architektúry, veľkých hôr a pohodových ľudí v horách. Veľkým mestám som sa vyhýbal a motal som sa cez malé mestečká a dedinky, ak som nezháňal prednú vidlu.

Krajina bola zväčša hornatá, počasie nevyspytateľné a relatívne čisto oproti iným krajinám Južnej Ameriky. Ochutnal som niekoľko zaujímavých miestnych jedál a videl lamu.  Prežil som, na bicykli to nie je jednoduché, ale celkovo dobrý dojem som z tejto krajiny mal.

Miestne jedlo Ekvádor

Lama Južná Amerika

Indiáni Ekvádor

Z Ekvádora autobusom cez hranicu rovno do Peru, do prvého väčšieho mesta Trujilo. Nakoniec sa mi podarilo zohnať komponenty – brzdy a vidlu. ktorá má najkrajšie horské scenérie a odľahlé zákutia v horách. Ľudia v Peru to je skôr paródia. Ak je človek biely, nevie dobre španielsky, cestuje sám je lepšie sa im vyhýbať a byť opatrný. Možno v centrách turizmu je to lepšie, ale tým sa zväčša vyhýbam tiež.

Kaňon v Peru

Išiel som väčšinou vnútrozemím cez hory a aklimatizácia na nadmorskú výšku chvíľku trvala. Najkrajšie miesta čo som navštívil boli Laguna 69, jazero Titicaca, opustené kaňony, nekonečné stúpania a bicyklovanie v sedlách s výškou až  na 5000 m je samo o sebe najlepší zážitok, aj keď ten kyslík občas chýbal. Nohy vtedy nefungujú ideálne a posledné kilometre pred sedlom to bolo naozaj náročné.

Bolívia, tam som bol iba krátko, lebo som mal defekty a došli mi duše (všetkých päť), ktoré som v tejto krásnej socialistickej krajinke bez funkčného voľného trhu nevedel zohnať a miesto vychutnávania si cyklistiky na náhornej plošine, či prírodných krás som márne hľadal základné veci. Vyriešil to bus do Chile, kde som to našiel hneď na druhý deň a aj cez víkend, keď veľa obchodov nefungovalo, tak mi boli ochotní pomôcť. Chile je najrozvinutejšia krajina v Južnej Amerike a sú tam super ľudia. Rozvinutý voľný trh a málo navyše zabezpečí, že služby a produtky sú dostupné.

Cesta na La Paz
Cesta na La Paz na náhornej plošine.

V Chile som šiel na púšť Atacama, čo je super miesto, odkiaľ sa dá navštíviť krásne jazerá, gejzíry alebo soľné pláne. Pre cyklistiku je to tiež super miesto. Prvá krajina po dlhej dobe, kde ma auto pustiloa  dal som sa do reči s miestnymi, samozrejme po anglicky.

Gejzirý neďaleko Atacama púšte

V Čile na púšťi Atacama

Jazerá Altiplanica

V Argentíne som mal väčšie očakávania. Docela ťažko som si zvykal na siestu a ešte náročnejšie bolo zohnať miestne peniaze. Pri bankomatoch hlavne na vidieku sa zväčša tvorila veľká rada, aj stovky metrov a častokrát peniaze neboli. Nedalo sa vyberať v každom bankomate. Celkovo som celý môj pobyt na vidieku riešil nedostatok a výrazne väčšie ceny za bežné veci.

Prebicykloval som sever Argentíny z mesta Salta takmer až po hranicu s Brazíliou, kde sa mi bicykel pokazil už úplne. Po pár ďnoch zháňania nového kolesa som to vzdal a bicykel tam nechal. Z Iguazu som zobral autobus až do Sao Paolo, kde som čakal na lietadlo do mesta Casablanca v Maroku. Pracoval som, chodil behať do miestneho parku a objavoval veľmi opatrne toto nie najbezpečnejšie mesto.

Argentína ulica

Južná Amerika je miesto, kde treba ísť s kvalitným a novým vybavením, ak ide o bicykel alebo čokoľvek iné. Výhoda spoznal som množstvo neturistických častí krajín Južnej Ameriky a je to neoceniteľná skúsenosť. Bicyklovať cez Kordiléry je niečo čo by každý mal skúsiť. Určite sa sem vrátim, ale naplánujem to inak a vybavím sa výrazne lepšie.

Maroko a pohoda v Európe

Následne som pristál v pohodovom Maroku. Heni mi priniesla nový bicykel, ktorý sme kúpili na bazoši za pár stovák a cesta mohla pokračovať. Maroko bolo super. Milí ľudia, kopce, chutné jedlo a množstvo kľúdných a krásnych miest v prírode. Akurát vo Feze, ktoré vyzeralo miestami ako mesto zo stredoveku (určite odporúčam) sa objavili náznaky a pokusy vyždímať zo mňa ako návštevníka neférovým spôsobom viac ako by sa patrilo.

Priehrada v Maroku

Karol Voltemár na bicykli Maroko

Naspäť moja cesta viedla Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Anglicko a naspäť na Slovensko. Prešiel som to relatívne rýchlo, videl pekné miesta, veľa prebicykloval a cestou stretával super ľudí.  Stretol som sa aj s Danielom z Kanady, ktorý má vo Francúzsku rodinu a navštívil kamoša v Londýne. Pozriel som sa aj na záver jednej etapky Tour de France, kde vyhral Peter Sagan a prešiel Francuúzsko z juhu na sever.

Na bicykli cez kopce

Ronda Španielsko

Super ľudia Francúzsko

Cestou naspäť som v Holandsku prechladol a nepdoarilo sa mi ani napriek snahám veľmi preliečiť. Premenlivé upršané a chladné počasie spolu s únavou si vypýtali svoju daň. Nemecko a Poľsko som ledva prešiel a bol som veľmi rád, keď som prechádzal nedaľeko priechodu Dukla na Slovensko. Posledné kilometre cez Slovensko bolo skôr o stretávaní zopár prieteľov a známych, či zvítaniu sa s rodinou. V polke septembra som prišiel do Bratislavy a ukončil viac ako 3 roky dlhú cestu okolo sveta na bicykli.

Vernár stúpanie

Príchod na Slovensko

Dalo mi to neskutočne veľa skúseností a možnosť veľa zažiť. Spoznal som veľa ľudí, ktorí mi pomohli alebo ma nechali nahliadnuť do ich reality. Cestovanie je aj o pekných a známych miestach, ale to veľmi veľa sa dá naučiť aj na miestach, kde turistov, či cestovateľov veľa nebolo. Veľká vďaka patrí ľuďom, ktorí mi pomáhali a stáli pri mne, bez nich by to nešlo.

Som veľmi rád, že som túto cestu prežil, lebo svet nie je všade krásny a bezpečný, ale treba sa na všetko pripraviť a mať aj kus šťastie. Otvorilo mi to iné obzory a pohľad na svet, síce je kus tvrdší, ale o to lepší. Nádej pre svet upieram na slobodu, voľný trh, šírenie informácií, internet a technológie.

Návrat do reality na Slovensku

Zvítal som sa s rodinkou, stretol niekoľko málo ľudí a pustil sa do organizácie prezentácií o ceste okolo sveta, ktorými som tento projekt chcel ukončiť. Dopadlo to úspešne hlavne v Bratislave a Košiciach. Pomenej v Prahe a Prešove, kde to bolo náročné pre mňa spropagovať. Bolo to dosť vyčerpávajúce niečo takéto narýchlo organizovať a tak som už upustil od ďalších akcií.

Prezentácia v Bratislave

S Heni sme riešili bývanie, zaregistroval som sa do „matrixu“, teda zdravotnej poisťovne a dal si spraviť komplexné vyšetrenia. Neskôr som riešil operáciu dutím, ktoré boli nie v najlepšom stave. Ešte teraz mám pocit, že nie som 100 % v systéme zabehnutý a to už prešiel viac ako pol rok. Ani som sa nenazdal a už bol november a s Heni sme boli už v Thajsku, kde sme takmer mesiac cestovali.

Po návrate ma primárne čakalo ma podnikanie a množstvo práce, ktoré som sa snažil zveľaďovať v rámci veľmi limitovaných možností na ceste. Bolo ho potrebné upratať a nastaviť, tak aby lepšie fungovalo. Papierovačky mi nikdy nešli a teda k niektorým veciam sa dostávam výrazne pomalšie. Navyše sme sa sťahovali do nových priestorov, čo pre našu čisto online firmy bola po 6 rokoch veľká neznáma. Kompletne sme dokázali fungovať online v podstate s medzinárodným tímom a aj projektami len vďak dobre organizácii, clodu službám a ľuďom, na ktorých je spoľah.

Teraz nás je vyše 20, rastieme a hľadáme nových ľudí. Viac v našej sekcii kariéra. Makáme na zaujímavých ecommerce a online marketingových projektoch. Stále máme otvorené pozície  Naša softvérová firma OrchidSphere získavala pomaličky ďaľšie zákazky a rozšírili sme náš tím. Pracujeme na uzavretej beta verzii našej cloud ecommerce platformy Midasto, ktorá umožní vytvoriť si vlastný eshop jednoduchšie.

Založil som v rámci reštruktualizácie novú marketingovú agentúru Madviso, aby sme mohli pomáhať ďalším biznisom online a rozširoval tím. Podarilo sa nám zastabilizovať zdravé jadro super ľudí. Aj keď nie veľmi úspešne vždy, veľa som sa naučil. Rok 2016 sa nám podarilo výrazne narásť o vyše 500 %.

Karol Voltemár Bratislava

Bol to veľmi bohatý a poučný rok. Určite mi nevyšla 100 % Južná Amerika podľa mojich predstáv, ale nemôžem chcieť všetko a treba byť spokojný aj s tým, čo mi cesta a svet ponúkli. Poznanie je základ všetkého a veľké veci sa bez dobrého základu realizovať nedajú. Teším sa aj rok 2017.