Päťdňová konferencia TechMatch Slovakia 2015, ktorú organizovala vládna Slovak Business Agency, patrí k najznámejším startupovým konferenciám na Slovensku. Preslávila sa však skôr v zlom svetle.
Mala byť veľkolepým podujatím na pomoc startupom. Škandál však vyvolal nejasný a predražený rozpočet, pochybné zmluvy s rôznymi firmami a zahmlené financovanie.
Podujatie sa tak stalo ukážkou toho, ako štát nefunguje. Namiesto „pomáhania“ startupom by bolo lepšie, keby štát biznisu neprekážal: neoberal firmy a ich zamestnancov o peniaze cez dane a poplatky a nekomplikoval im život byrokraciou.
O podujatí sa vedelo dlhšie, no na nafúknutý rozpočet upozornil až Jano Suchal, ktorý spustil lavínu kritiky. Bez neho by sa možno nič nestalo a všetko by išlo v zabehnutých koľajach. Mnohé veľké firmy z online, IT a startupovej komunity však mlčali aj naďalej, čo je veľká škoda.
Záhadne mlčala aj samotná startupová komunita, ktorá o podujatí mala vedieť. Postupne sa pridali osobnosti slovenskej IT scény ako Michal Truban či Šimon Šicko, vďaka čomu sa téma dostala do médií vrátane veľkých denníkov.
Vzniklo aj protestné podujatie, ktoré zhrnulo informácie o pozadí konferencie z rôznych zdrojov aj reakcie verejnosti. Zorganizoval ho Jakub Ptačin. Organizátorom zároveň ukázal jednoduchý návod, ako takúto konferenciu zorganizovať lacnejšie a oveľa profesionálnejšie.
Náklady na konferenciu
Najväčším problémom sú samotné náklady. Len organizácia a zabezpečenie hostí stáli vyše 1,4 milióna eur, a to bez propagácie a ďalších výdavkov.
Po otázkach zo startupovej komunity o rozpočte a plytvaní verejnými zdrojmi riaditeľ SBA Branislav Šafárik vyhlásil, že skutočná cena bude nižšia. „Rozpočet 1,2 milióna eur bez dane je maximálny strop výdavkov na akciu, výsledná suma bude nepochybne nižšia, lebo bude vychádzať z reálnej spotreby a nákladov,“ tvrdil. Podľa právnikov však zmluva možnosť znížiť jednotkové ceny nepripúšťa, ako uvádza článok na Sme.sk.
Tender bol vyhlásený len krátko pred podujatím, hoci príprava veľkých konferencií zvyčajne trvá aj rok. Prihlásila sa doň, ako to na Slovensku býva, jediná firma. Tej sa ako zázrakom podarilo v krátkom čase pripraviť podujatie aj priviesť osobnosti, čo vyvoláva podozrenie z vopred dohodnutej akcie.
Honorár hlavného rečníka Guya Kawasakiho bol 60 000 €. To nepovažujem za problém, pretože išlo o zľavnenú sumu. Na komerčnom podujatí by si ju organizátor musel získať od partnerov alebo zo vstupného.
Otázkou je, či taký rečník prinesie dosť úžitku na konferencii, ktorá je v mínuse a platia ju všetci. Neviem, či by sa naň dobrovoľne poskladal bežný človek. Startupom a malým firmám by viac pomohlo protrhové prostredie a nižšie poplatky pri začatí podnikania než podujatie pre vyvolených.
Problémom je aj to, že sa konferencia platí z peňazí všetkých, a nie z peňazí biznisu, investorov a účastníkov. Na komerčných konferenciách platia vstupné všetci, pretože môžu niečo získať. Investor nájde perspektívny startup a mladé firmy kontakty, skúsenosti či investora. Príkladom je Web Summit.
Porovnanie: Web Summit vs. TechMatch Slovakia 2015
Web Summit
- množstvo sponzorov, ktorí organizátorom platili veľa peňazí
- startupy platili vstupné 2 000 až 9 000 €
- hostia platili vstupné 500 až 2 000 €
- rečníci dostali honorár
- blogeri dostali vstupenku zadarmo
- organizátori robili masívny marketing počas celého roka
- organizátori sú profesionáli v organizovaní podujatí
- rozmer: preplnených 21 pódií, viac ako 1 000 rečníkov a 30 000 hostí
TechMatch Slovakia 2015
- jediným sponzorom je Slovensko, teda peniaze nás všetkých
- startupy dostali honorár 2 400 €
- hostia mali vstup zadarmo
- blogeri dostali honorár 5 400 €
- rečníci dostali honorár, čo je asi jediná zhoda, a rečníkom nemožno nič vyčítať
- organizátori marketing úplne zanedbali a o podujatí takmer nikto nevedel
- organizátormi sú úradníci, ktorí nevedia organizovať podujatia a nerozumejú biznisu
- rozmer: Stará tržnica, vyše 30 rečníkov a niekoľko desiatok, možno stoviek hostí
Informácie pochádzajú z článku, ktorý hodnotí rozhodnutie SBA organizovať konferenciu skôr proti startupom než pre ne. Všetko má svoju cenu, aj tento cirkus. Môj názor je:
„Peniaze totiž nevznikajú zbožným prianím politikov, ale tvrdou prácou. Ak ich vyplytváme, budú inde chýbať a stratu treba niečím vyrovnať, najčastejšie vyšším zaťažením malých a stredných podnikateľov. Veľkí paradoxne dostávajú daňové úľavy. Myslím si, že 1 000 lokálnych zamestnávateľov s 10 zamestnancami prinesie ekonomike viac ako jedna veľká firma s niekoľkoročnou daňovou úľavou.“
Kvalita za rozumnú cenu?
Všetko to vypovedá o kvalite TechMatch Slovakia 2015 a vynára otázku: „Prišli by investori a zahraničné startupy, keby im to niekto neplatil?“ Dôležitá je aj otázka hodnoty: „Čo konkrétne prinesú investori, startupy či celé podujatie našej komunite? Vráti sa investícia v násobkoch?“
Na Slovensku potrebujeme investorov, ktorí chcú investovať tu, a nie im a zahraničným startupom dotovať podujatie z peňazí daňových poplatníkov. Na kvalitné podujatie nemusíme platiť ani zahraničných novinárov. Organizátor zlyhal na celej čiare a cena bola premrštená aj napriek priestorom zadarmo.
Zaujímavé sú aj ďalšie položky: internetové pripojenie na 5 dní za približne 12 000 € a aplikácia konferencie za 15 000 €, ktorú vyskúšali a otestovali. Aplikácia pre podujatie Startup Iceland pritom stála 1 000 € a vznikla cez túto službu. Po tlaku verejnosti sa cena aplikácie zrazu dala znížiť na 2 500 €, čo je podľa mňa na slovenské pomery stále veľa.
Pochybnosti o organizácii a kam idú peniaze
Veľmi dobre argumentovaný článok produktovej manažérky zo Silicon Valley Marianny Andreevy odhalil možný motív, kto a pre koho TechMatch Slovakia 2015 organizuje. K podujatiu sa na internete hlási US Market Access Center (USMAC). Ako píše Andreeva vo svojom blogu:
„No a tento USMAC má vo svojich kontaktoch preukázateľne takmer všetkých ľudí uvedených v zoznamoch v súťažných podkladoch a v rámcovej zmluve (všetci mentori, obaja pozvaní profesori, minimálne 5 z 10 investorov a všetci v zozname požadovaných korporátov). U niektorých mien je dokonca opomenuté, že pre USMAC vlastne pracujú či pracovali. Naviac voľnú ruku, ktorú dodávateľ pri zabezpečení mentorov, investorov a korporátov dostal, zrejme využil na to, aby pridal len ďalších ľudí, ktorí sa na akciách USMAC pravidelne objavujú. Vrátane 3 zástupcov samotného USMAC, tých by som na faktúre od ADOM. M STUDIO naozaj videla nerada.“
Hlavnou misiou USMAC je podpora startupov v Silicon Valley a medzi jeho partnermi sú firmy priamo prepojené na prezentujúcich. Víťazovi konferencie navyše ponúkajú výhru v hodnote 300 000 dolárov.
Vyzerá to tak, že slovenský daňovník zaplatil podujatie veľkým hráčom v jednej z najdrahších lokalít sveta. Úprimne, koľko by ste dobrovoľne poslali startupu v Silicon Valley zo svojho vrecka?
Je veľká šanca, že sa víťazný startup po získaní investora presunie práve tam. Podľa dostupných informácií mali startupy za účasť platiť USMAC 2 500 dolárov a SBA im to mala preplatiť, čo by bolo ešte horšie. V Portugalsku zase vyberali startupy na toto podujatie, čo ukazuje, aké dlhé chápadlá má celá chobotnica.
„Podľa zistení RTVS Američania propagovali konferenciu tri mesiace pred tým, ako na ňu slovenská agentúra vypísala verejné obstarávanie. Startuperov lákala aj na to, že postupujúci do užšieho kola si môžu rozdeliť 300-tisíc dolárov. Agentúra hovorí, že spolupráca s US MAC je vecou dodávateľa. Tým je firma Adom-M Studio, ktorá sa do tendra prihlásila ako jediná a vyhrala ho.“
Otvára to otázku, aká je dohoda medzi USMAC a SBA a či medzi ľuďmi z týchto organizácií neexistuje finančné prepojenie. Kto z toho profituje? A nejde o zneužitie právomoci verejného činiteľa či ovplyvňovanie verejnej zákazky v prospech konkrétnej firmy?
Zaujímavá je aj firma, v ktorej má SBA 100 % kapitálu. Vlastní podiely v rôznych spoločnostiach a v jej štatutárnom orgáne figurujú konkrétni ľudia.
Slovenské IT
Bola to malá konferencia za veľké peniaze. Kvapka v mori, no zároveň príležitosť upozorniť, ako to v štátnom biznise chodí a ako funguje čierna diera zvaná „slovenské IT“. To slovenské IT, ktoré dlhodobo ľuďom nič neprináša a stojí miliardy eur z ich vreciek. Napríklad operačnému programu Informatizácia spoločnosti v roku 2013 pozastavili čerpanie eurofondov pre korupciu.
Väčším problémom než korupcia je to, že sa realizujú projekty, ktoré nepotrebujeme. Vybrané firmy za 25 rokov vytiahli z vreciek daňových poplatníkov nemalé sumy na projekty pre štátnu správu. Tie potom využívajú na rozvoj v súkromnom sektore či skupovanie začínajúcich firiem cez projekty ako Launcher.
Okrem finančných škôd to deformuje trh a začínajúcim firmám vytvára veľmi ťažké podmienky. Víťazmi nie sú tí, ktorí vedia a robia dobre, ale tí so správnymi kontaktmi.
Namiesto nefungujúcej štátnej správy sme mohli mať množstvo prosperujúcich firiem, ktoré by ťahali ekonomiku a zabezpečili lepší život ľuďom. Je to možné len vtedy, ak bude štát štíhlejší a trh slobodnejší. Prácu by sme nezdaňovali a služby štátu by boli dobrovoľné. Veľa zbytočných úradníkov by asi nezostalo, veď kto by si zlé služby platil dobrovoľne?
Ako sa k tomu postaví komunita?
Najdôležitejšie je, ako sa k tomu postaví slovenská komunita startupov, mladých podnikateľov aj veľkých IT firiem. Väčšina veľkých hráčov záhadne mlčala, pravdepodobne v obave o dobré vzťahy a budúce štátne zákazky.
Obchodovať so štátom je výhodné, no nie pre daňového poplatníka. Nejde o efektivitu ani o to, či trh projekt potrebuje, stačí minúť rozpočet.
Tlak verejnosti obmedzil právomoci riaditeľa SBA a pravdepodobne bude musieť odstúpiť. Stále však chýba to najdôležitejšie, teda trestnoprávna zodpovednosť. Bol by som rád, keby sa ľudia, ktorí chcú zmenu, spojili a nastavili stratégiu, ako systém zmeniť smerom k slobodnejšej spoločnosti.
Politické strany, ktoré môžu systém po voľbách ovplyvniť, by mali návrhy uviesť do svojich programov, a nielen kričať. My ostatní môžeme informácie zdieľať, hovoriť o nich, upozorňovať a mať oči otvorené.
Myslím si:
„S myšlienkou, o ktorej písal Denník N, že slušný človek by na konferenciu v pondelok nemal ísť, sa stotožňujem. Kto súhlasí s rozkrádaním, je tiež zlodej a krátkozraký hlupák. Pán premiér povedal, že právny štát nefunguje, a mal pravdu, pretože v právnom štáte by organizátorov a pozadie vyšetrovali. Ak by ste ako firma zorganizovali päťdňovú konferenciu za vyše 1,5 milióna, skončili by ste s podnikaním skôr, než by ste začali, a návratnosť investície by bola len hlboký mínus. Viac slobody sa dá dosiahnuť jedine cez menej štátu.“
Karol prešiel na bicykli okolo sveta, rád fotí a jazdí v prírode. Podniká v e-commerce a venuje sa marketingovej stratégii, výkonnostnému marketingu, SEO a projektovému riadeniu s cieľom zvyšovať predaj e-shopov. Občas prispieva na svoj blog a vedie marketingovú agentúru Madviso.
Článok vyšiel v roku 2015, jazykovo bol upravený v októbri 2026.