Rok 2016 bol akčný a náročný, no veľa mi dal v cestovaní, vzťahoch, biznise aj v pohľade na svet. Súhrn síce publikujem až v apríli, ale lepšie neskôr ako nikdy.
Zo Strednej Ameriky do Kolumbie
Rok sa začal v Kostarike, kde som po prekonaní horúčky dengue pokračoval v ceste okolo sveta. S Heni sme cez džungľu bicyklovali smerom do Panamy. Navštívili sme aj ostrovy Bocas del Toro, kam sa dá dostať len loďou a ktoré ponúkajú množstvo možností, ako spoznať okolie a prírodu.
Panama nie je vhodná destinácia na bicyklovanie, preto sme sa tam dlho nezdržali. Z moderného Panama City sme odleteli do Bogoty. Tam nás za bieleho dňa prepadli na ulici, a týmto „zážitkom“ som začal putovanie po Južnej Amerike.
Bol som tým dosť poznačený, a tak som fotil, len keď nikto nebol nablízku. Amerika rozhodne nie je najbezpečnejšie miesto na svete.
Južná Amerika na bicykli
Kolumbia bola inak relatívne v pohode, ak človek nevyzeral bohato a nefotil. Stačilo byť po zotmení v bezpečí a nechodiť na nesprávne miesta. Kopce do 4 000 metrov dali s batožinou na bicykli poriadne zabrať a za dva týždne som prešiel niekoľko naozaj dlhých stúpaní.
V Ekvádore sa mi zlomil rám bicykla a náhradné diely som márne zháňal až po hranice Brazílie. Technické problémy mi brali veľa času. Ekvádor bol mixom španielskej architektúry, veľkých hôr a pohodových ľudí, pričom veľkým mestám som sa vyhýbal.
Krajina bola zväčša hornatá, počasie nevyspytateľné, no v porovnaní s inými krajinami Južnej Ameriky relatívne čisto. Ochutnal som niekoľko zaujímavých miestnych jedál a videl lamu. Na bicykli to nebolo jednoduché, no z krajiny som mal celkovo dobrý dojem.
Z Ekvádora som autobusom prešiel rovno do Peru, do mesta Trujillo, kde sa mi konečne podarilo zohnať brzdy a vidlicu. Peru má najkrajšie horské scenérie a odľahlé zákutia. S ľuďmi to však bolo horšie a ak cestujete sami a neviete dobre po španielsky, je lepšie byť opatrný.
Väčšinou som išiel vnútrozemím cez hory a aklimatizácia na nadmorskú výšku chvíľu trvala. Najkrajšie miesta boli Laguna 69, jazero Titicaca a opustené kaňony. Bicyklovanie cez sedlá vo výške až 5 000 metrov bolo najlepším zážitkom, hoci kyslík chýbal a posledné kilometre boli naozaj náročné.
V Bolívii som bol len krátko. Mal som defekty, minuli sa mi všetky duše a v krajine bez fungujúceho voľného trhu som ich nevedel zohnať. Namiesto cyklistiky na náhornej plošine som márne hľadal základné veci.
Vyriešil to autobus do Čile, kde som všetko zohnal hneď na druhý deň, a to aj cez víkend. Čile je najrozvinutejšia krajina Južnej Ameriky so skvelými ľuďmi. Rozvinutý voľný trh zabezpečuje, že služby a produkty sú dostupné.
V Čile som navštívil púšť Atacama, odkiaľ sa dá ísť ku krásnym jazerám, gejzírom aj soľným pláňam. Pre cyklistiku je to výborné miesto. Bola to prvá krajina po dlhom čase, kde ma autá na ceste púšťali, a s miestnymi som sa dal do reči po anglicky.
Od Argentíny som mal väčšie očakávania. Ťažko som si zvykal na siestu a ešte náročnejšie bolo zohnať miestne peniaze. Pri bankomatoch na vidieku stáli dlhé rady a peniaze v nich často neboli.
Prebicykloval som sever Argentíny od mesta Salta takmer po hranicu s Brazíliou, kde sa mi bicykel pokazil úplne. Po pár dňoch zháňania nového kolesa som to vzdal a bicykel tam nechal. Z Iguazú som išiel autobusom do São Paula, kde som čakal na let do Casablancy.
Do Južnej Ameriky treba ísť s kvalitným a novým vybavením. Spoznal som však množstvo neturistických miest a je to neoceniteľná skúsenosť. Bicyklovať cez Kordillery by mal skúsiť každý a určite sa sem vrátim, lepšie pripravený.
Maroko a cesta cez Európu
Potom som pristál v pohodovom Maroku. Heni mi priniesla nový bicykel kúpený z druhej ruky a cesta mohla pokračovať. Maroko bolo super: milí ľudia, kopce, chutné jedlo a množstvo pokojných a krásnych miest v prírode.
Len vo Feze, ktorý miestami vyzerá ako stredoveké mesto, sa zo mňa ako návštevníka pokúšali neférovo vytiahnuť viac peňazí. Fez však určite odporúčam navštíviť.
Cesta späť viedla cez Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Anglicko. Prešiel som ich relatívne rýchlo, videl pekné miesta a stretával skvelých ľudí, napríklad Daniela z Kanady. Pozrel som si aj záver etapy Tour de France, ktorú vyhral Peter Sagan.
V Holandsku som prechladol a ani napriek snahe sa mi nepodarilo poriadne vyliečiť. Upršané a chladné počasie spolu s únavou si vybrali svoju daň. Nemeckom a Poľskom som sa len ledva preplietol a bol som rád, keď som pri Dukle prešiel na Slovensko.
Posledné kilometre na Slovensku boli o stretnutiach s priateľmi a o zvítaní sa s rodinou. V polovici septembra som prišiel do Bratislavy a ukončil viac ako trojročnú cestu okolo sveta na bicykli.
Cesta mi dala neskutočne veľa skúseností a zážitkov. Spoznal som množstvo ľudí, ktorí mi pomohli alebo ma nechali nahliadnuť do svojej reality. Veľa sa dá naučiť najmä na miestach, kde turistov veľa nebýva.
Veľká vďaka patrí ľuďom, ktorí mi pomáhali a stáli pri mne. Som rád, že som cestu prežil, pretože svet nie je všade krásny a bezpečný. Otvorila mi nové obzory a tvrdší, no lepší pohľad na svet. Nádej preň vidím v slobode, voľnom trhu, šírení informácií a technológiách.
Návrat do reality na Slovensku
Po návrate som sa zvítal s rodinou a pustil sa do prezentácií o ceste okolo sveta, ktorými som chcel projekt uzavrieť. Najúspešnejšie boli v Bratislave a Košiciach, menej v Prahe a Prešove. Narýchlo organizovať takéto akcie bolo vyčerpávajúce, preto som od ďalších upustil.
S Heni sme riešili bývanie, znova som sa zaradil do systému a absolvoval lekárske vyšetrenia aj zákrok. Ani po pol roku nemám pocit, že som v systéme úplne zabehnutý. Ani sme sa nenazdali a v novembri sme už takmer mesiac cestovali po Thajsku.
Po návrate ma čakalo hlavne podnikanie a množstvo práce, ktorú som sa počas cesty snažil rozvíjať v obmedzených podmienkach. Firmu bolo potrebné upratať a nastaviť tak, aby lepšie fungovala. Papierovačky mi nikdy nešli, a tak sa k niektorým veciam dostávam pomalšie.
Navyše sme sa sťahovali do nových priestorov, čo bolo pre našu čisto online firmu po šiestich rokoch veľkou neznámou. Dovtedy sme fungovali kompletne online s medzinárodným tímom aj projektmi vďaka dobrej organizácii, cloudovým službám a spoľahlivým ľuďom.
Dnes je nás vyše 20, rastieme a hľadáme nových ľudí, viac nájdete v sekcii kariéra. Pracujeme na zaujímavých e-commerce a online marketingových projektoch. Pripravujeme uzavretú beta verziu cloudovej e-commerce platformy Midasto, ktorá umožní jednoduchšie vytvoriť vlastný e-shop.
V rámci reštrukturalizácie som založil novú marketingovú agentúru Madviso, aby sme mohli pomáhať ďalším firmám online. Podarilo sa nám vytvoriť zdravé jadro skvelých ľudí a v roku 2016 sme narástli o viac ako 500 %. Nie všetko sa vydarilo, no veľa som sa naučil.
Bol to veľmi bohatý a poučný rok. Južná Amerika mi nevyšla úplne podľa predstáv, no nemôžem chcieť všetko a treba byť spokojný s tým, čo mi cesta ponúkla. Poznanie je základ a veľké veci sa bez dobrého základu robiť nedajú. Teším sa na rok 2017.
Článok vyšiel v roku 2017, jazykovo bol upravený v októbri 2026.